Kým začnete čítať dnešnú vlaštovku z môjho afrického sveta, vedzte, že tento príspevok nie je pre citlivé žalúdky ☝️ Sama som bojovala s tým, čo som videla, pár nocí nespala a rozmýšľala ...
.
Nenávidím ranné vstávanie. Tobôž v nedeľu – posvätný deň spánku a pokoja. Veľmi nezvyčajne som už o siedmej ráno stála pri platni a prehadzovala palacinky na panvici pre 15tich chlapcov. Dnes je špeciálny deň.
.
Dnes je plán navštíviť otca Ivana, kňaza 7 rokov pôsobiaceho v Nairobi, žijúceho v skromnom domčeku s ďalšími 13timi chlapcami z ulice, ktorých zachránil pred naozaj ,,tým najhorším“. Myslím, že opis novodobý Don Bosco alebo Matka Tereza v mužskom vydaní naňho sedí najlepšie. Svoj život zasvätil staraniu sa, kŕmeniu, učeniu, rozdávaniu lásky a viery, nádeje, pomoci a spätnému integrovaniu do sveta tzv. ,,Street boyom“ .
A teraz k podstate veci. Kto sú Street boys❔
Okolo 60 000 detí a teenegerov žije na uliciach Nairobi a toto číslo narastá. Zo dňa na deň prežívajú vďaka žobraniu, zberu odpadkov a bohužiaľ, kriminálnej činnosti. Sú to deti padnuté na absolútne dno spoločnosti, nežiadúce, nikým nepodporované, nechcené. Na ulici ich nechali buď rodičia, ktorí sa ich vzdali neraz hneď po narodení, alebo utiekli pred domácim násilím a extrémnou chudobou. Svoju ťažkú životnú situáciu, pocit extrémnej beznádeje a hlad potláčajú fetovaním lepidla alebo lietadlových palív. S fetovaním začínajú nejedenkrát od doby, kedy sú schopní udržať plastovú fľašku s rozpúšťadlom pri nose. I v piatich rokoch. Deti nemajú žiadnu oficiálnu identifikáciu, teda nie sú uznaní ako oficiálni občania a nespadajú pod ochranu štátu. Mnohé sú vystavené násiliu, zneužívaniu, vykorisťovaniu a manipulácii. Podvýživa je bežná, tak isto ako zlá (alebo žiadna) hygiena, zneužívanie a drogy. Tým pádom aj vysoké riziko chorôb a HIV/AIDS.
.
Nenávidím ranné vstávanie. Tobôž v nedeľu – posvätný deň spánku a pokoja. Veľmi nezvyčajne som už o siedmej ráno stála pri platni a prehadzovala palacinky na panvici pre 15tich chlapcov. Dnes je špeciálny deň.
.
Dnes je plán navštíviť otca Ivana, kňaza 7 rokov pôsobiaceho v Nairobi, žijúceho v skromnom domčeku s ďalšími 13timi chlapcami z ulice, ktorých zachránil pred naozaj ,,tým najhorším“. Myslím, že opis novodobý Don Bosco alebo Matka Tereza v mužskom vydaní naňho sedí najlepšie. Svoj život zasvätil staraniu sa, kŕmeniu, učeniu, rozdávaniu lásky a viery, nádeje, pomoci a spätnému integrovaniu do sveta tzv. ,,Street boyom“ .
A teraz k podstate veci. Kto sú Street boys❔
Okolo 60 000 detí a teenegerov žije na uliciach Nairobi a toto číslo narastá. Zo dňa na deň prežívajú vďaka žobraniu, zberu odpadkov a bohužiaľ, kriminálnej činnosti. Sú to deti padnuté na absolútne dno spoločnosti, nežiadúce, nikým nepodporované, nechcené. Na ulici ich nechali buď rodičia, ktorí sa ich vzdali neraz hneď po narodení, alebo utiekli pred domácim násilím a extrémnou chudobou. Svoju ťažkú životnú situáciu, pocit extrémnej beznádeje a hlad potláčajú fetovaním lepidla alebo lietadlových palív. S fetovaním začínajú nejedenkrát od doby, kedy sú schopní udržať plastovú fľašku s rozpúšťadlom pri nose. I v piatich rokoch. Deti nemajú žiadnu oficiálnu identifikáciu, teda nie sú uznaní ako oficiálni občania a nespadajú pod ochranu štátu. Mnohé sú vystavené násiliu, zneužívaniu, vykorisťovaniu a manipulácii. Podvýživa je bežná, tak isto ako zlá (alebo žiadna) hygiena, zneužívanie a drogy. Tým pádom aj vysoké riziko chorôb a HIV/AIDS.
S Ivanom prichádzame na miesto ,,činu“, na kruhový objazd pod mostom v centre Nairobi. Rozkladáme provizórny stolíček, ukladáme naň ráno zhotovené chapati, ryžu, chlieb a čaj. Stojíme na blatovom, zapáchajúcom mieste, okolo nás nikoho nevidím. Pýtam sa, či dnes chlapci prídu. Otec Ivan sa pousmeje a vraví: sú tu.
Vtedy sa mi naskytol do teraz ten najhorší obraz v živote (Aj teda Georgeova rok zhnisaná noha z minulého príspevku bol slabý odvar). Z blata začali vstávať deti. 3-5-10-15-18 ročné chlapčiatka. Vrávoravou chôdzou smerovali k jedlu. Po ceste padali, spomalene sa mi snažili niečo povedať. Všade bol zápach lepidla. Deti neboli schopné udržať očný kontakt, odpovedať na jednoduchú otázku, pridržovala som ich podlamujúcich sa v kolenách, aby nespadli pod autá nezainteresovane fičiace okolo nás. Hltajú suchý chleba, spomalene sa bijú o kúsok ryže, pokrikujú po sebe nesúvisiace slová. Beznádej vo vzduchu by sa dala krájať, skľučujúci pocit mi sužuje srdce, ktoré búcha niekde v krku.
.
Ostávam absolútne bez slov, ale duchaprítomná. Opakujem si slová z biblie: Ježiš neprišiel byť obsluhovaný, ale slúžiť. Lekára potrebujú chorí, nie zdraví.
Idem medzi tlupu cca 100 chlapcov. Podávam im ruky, objímam ich, rozprávam sa s nimi, posmeľujem. Nemôžem sa ubrániť slzám. 8 ročný chlapec mi chytá moju ruku za zápästie a sám sa hladká po vychudnutom, špinavom líci. Tak beznádejne mu chýba láska ... Iný kráča povedľa mňa snažiac opierať si zjazvenú hlavu o môj bok, chodí za mnou všade, kde sa pohnem a snaží sa ma chytiť za ruku. Prosia ma, či by som si ich nezobrala so sebou domov. Že chcú ísť veľmi do školy ...
Dozvedám sa zraňujúce príbehy chlapcov. Josepha, ktorého zachránil otec Ivan. Má 10 rokov, celé telo asymetrické a zjazvené. Aby chlapcom polícia dala pokoj aspoň v noci, spávajú v štrbine oddeľujúcej cestu mostu a jeho podperu. Neviem, či si to viete predstaviť. Šplhajú sa každý deň do výšky 5-6 metrov. Joseph v spánku z tohto miesta spadol. Okrem toho kradol a za kradnutie sa v Keni platí životom. Zbili ho a keď si mysleli, že je mŕtvy, nechali ho tak na ulici. Zachránil ho otec Ivan, u ktorého sa teraz zotavuje z traumy v jeho skromnom domčeku s ostatnými chlapcami s podobnými osudmi.
Ďalším chlapcom je Rafael. Bol doma týraný, znásilňovaný, matka ho bíjavala denne drevenou palicou, zamykala dvere, aby nemohol utiecť. Stalo sa raz, že počas bytky vykĺzol von dverami a kričal o pomoc. To sa mu nevyplatilo. Koniec tej bitky si nepamätá ... Ako 7 ročnému sa mu podarilo vyslobodiť sa, pridal sa na ulicu k Street boyom, kde jeho život nabral klasický spád. Aj jeho Ivan zachránil zo zbedačeného stavu, v ktorom ho našiel. Dnes vďaka pátrovi Ivanovi študuje za kňaza.
.
Iný prípad je Samuel. Ťažko odhadnúť, koľko má rokov. Tie deti sú dobité (doslova) životom už v útlom veku, vyzerajú staro už ako mladé. Sam fetoval od maličkého chlapca. Dôsledky závislosti na organických rozpúšťadlách sú doslova otrasné. Celková otupenosť, výpadky pamäte, poruchy reči a vnímania reality, delirantné stavy, poškodenie nervovej sústavy, doživotné následky. Toto všetko bol Sam. Otec Ivan ho našiel ako mladého chlapca už tak zúboženého, že sa nedokázal postaviť ani na potrebu. Dni a noci sedel schúlený s fľašou pod nosom na jednom mieste. Žijúca troska. Sam žije už pár rokov s otcom Ivanom, rád varí, upratuje, modlí sa, robí v záhrade a asistuje otcovi. Vždy, keď prichádzam k Ivanovi cez dvor beží za autom a ako náhle vystúpim, objíma ma a nechce pustiť. Boží zázrak. No neurologický deficit mu ostane ako spomienka na život na ulici už navždy.
.
A takýchto detí žije v Nairobi viac než 60 000. V celej Keni viac ako 300 000. Deti, ktoré nemajú absolútne nič v živote. Nič materiálne, nič duchovné. Nemajú jedlo, ani nádej. Nepoznajú lásku, záujem. Sú to ale deti. Deti beznádejne túžiace po objatí, po matke. Pre drvivú väčšinu to ale navždy ostane len nenaplnenou túžbou ...
.
Ostávam absolútne bez slov, ale duchaprítomná. Opakujem si slová z biblie: Ježiš neprišiel byť obsluhovaný, ale slúžiť. Lekára potrebujú chorí, nie zdraví.
Idem medzi tlupu cca 100 chlapcov. Podávam im ruky, objímam ich, rozprávam sa s nimi, posmeľujem. Nemôžem sa ubrániť slzám. 8 ročný chlapec mi chytá moju ruku za zápästie a sám sa hladká po vychudnutom, špinavom líci. Tak beznádejne mu chýba láska ... Iný kráča povedľa mňa snažiac opierať si zjazvenú hlavu o môj bok, chodí za mnou všade, kde sa pohnem a snaží sa ma chytiť za ruku. Prosia ma, či by som si ich nezobrala so sebou domov. Že chcú ísť veľmi do školy ...
Dozvedám sa zraňujúce príbehy chlapcov. Josepha, ktorého zachránil otec Ivan. Má 10 rokov, celé telo asymetrické a zjazvené. Aby chlapcom polícia dala pokoj aspoň v noci, spávajú v štrbine oddeľujúcej cestu mostu a jeho podperu. Neviem, či si to viete predstaviť. Šplhajú sa každý deň do výšky 5-6 metrov. Joseph v spánku z tohto miesta spadol. Okrem toho kradol a za kradnutie sa v Keni platí životom. Zbili ho a keď si mysleli, že je mŕtvy, nechali ho tak na ulici. Zachránil ho otec Ivan, u ktorého sa teraz zotavuje z traumy v jeho skromnom domčeku s ostatnými chlapcami s podobnými osudmi.
Ďalším chlapcom je Rafael. Bol doma týraný, znásilňovaný, matka ho bíjavala denne drevenou palicou, zamykala dvere, aby nemohol utiecť. Stalo sa raz, že počas bytky vykĺzol von dverami a kričal o pomoc. To sa mu nevyplatilo. Koniec tej bitky si nepamätá ... Ako 7 ročnému sa mu podarilo vyslobodiť sa, pridal sa na ulicu k Street boyom, kde jeho život nabral klasický spád. Aj jeho Ivan zachránil zo zbedačeného stavu, v ktorom ho našiel. Dnes vďaka pátrovi Ivanovi študuje za kňaza.
.
Iný prípad je Samuel. Ťažko odhadnúť, koľko má rokov. Tie deti sú dobité (doslova) životom už v útlom veku, vyzerajú staro už ako mladé. Sam fetoval od maličkého chlapca. Dôsledky závislosti na organických rozpúšťadlách sú doslova otrasné. Celková otupenosť, výpadky pamäte, poruchy reči a vnímania reality, delirantné stavy, poškodenie nervovej sústavy, doživotné následky. Toto všetko bol Sam. Otec Ivan ho našiel ako mladého chlapca už tak zúboženého, že sa nedokázal postaviť ani na potrebu. Dni a noci sedel schúlený s fľašou pod nosom na jednom mieste. Žijúca troska. Sam žije už pár rokov s otcom Ivanom, rád varí, upratuje, modlí sa, robí v záhrade a asistuje otcovi. Vždy, keď prichádzam k Ivanovi cez dvor beží za autom a ako náhle vystúpim, objíma ma a nechce pustiť. Boží zázrak. No neurologický deficit mu ostane ako spomienka na život na ulici už navždy.
.
A takýchto detí žije v Nairobi viac než 60 000. V celej Keni viac ako 300 000. Deti, ktoré nemajú absolútne nič v živote. Nič materiálne, nič duchovné. Nemajú jedlo, ani nádej. Nepoznajú lásku, záujem. Sú to ale deti. Deti beznádejne túžiace po objatí, po matke. Pre drvivú väčšinu to ale navždy ostane len nenaplnenou túžbou ...
Milý kamarát☝️ nech ste v akejkoľvek nezhode, choď sa svojou matkou a otcom. Obijmi ich za to, že keď si sa narodil, nenechali Ťa na chodníku a neodišli. Že si zažil, čo je to pohladenie, úsmev, objatie, istota rodičovského náručia. Že Ti kupovali jedlo a ponožky a Ty si mohol chodiť do školy. Že sa s Tebou učili a z Teba vzrástol samostatný a hodnotný človek pre spoločnosť. Zahoď všetky nepodstatné veci, odstráň zo života zbytočnosti, ktoré Ťa uberajú o šťastie a koncentráciu na to, čo je dôležité. Svet Ťa potrebuje !! 💪
Veľmi na Vás všetkých myslím, pozdravujem a krásnu nedeľu prajem 🙃 Monička 🤍👼💛
Komentáře
Okomentovat