South Sudan pt V. - Chirurgia v bushi 🤕🔪👩‍⚕️

V stredu ráno mám budík pred 5am. Každý deň je tu cca 38C, je obdobie sucha, nezaprší, nezafučí, pařák jak blázen. Operovať preto začíname už pred 6 ráno. Na pláne je 7 operácií. Musíme to dať do 11:30. Inak rozpustení uschneme na podlahe operačky.

5:30 prichádzame na miesto. Dva operačné stoly vedľa seba, jeden anesteziológ, ktorý behá medzi dvomi naraz operujúcimi sa pacientmi. Partia 10tich ľudí, od rána v dobrej nálade, Nyocha (Ňoka) vypeckoval africké bubnovačky. Všetci si spolu tancujeme, kým pripravia prvých dvoch pacientov. (Nikomu to nevravte, ale Nyochovi sa páčim. Ustavične mi dáva päsťami do ramena, brucha alebo ma kope do nohy. Je to miestny spôsob, ako vyjadriť lásku. Žena musí cítiť, že muž je silný ochranca. Doslova cítiť. Čím viac, tým je žena šťastnejšia. Dnes som špeciálne šťastná prešťastná. Okrem pár kopancov som dostala umelé ruže❤️)

Dnes v našom tíme chýba John. Je vo väzení. Miestna 14 ročná dedinčanka s ním ostala tehotná. Vo väzení čaká, kým jeho rodina zoženie 7 kráv, aby sa dostal von a vzal si ju za manželku.

Umývam sa mydlom. Dezinfekcia nejak nieje, takže to beriem aspoň dva krát mydlom.
V úvode som spomínala, že začíname o 6tej. Z dôvodu, že sme 10ti ľudia v jednej mini miestnosti bez klimatizácie, ventilátoru, či vôbec otváracieho okna. V Južnom Sudáne. V období sucha. Neviem, či vám dochádza pointa. Spotená som bola už po ceste na operačku, na operačke sa začala sekrécia z mojich žliaz stupňovať, a keď boli kolegovia tak profesionálne ohľaduplní a upozornili ma, že pacient, ktorému budem operovať slepé črevo je HIV pozitívne dieťa, začala som potiť Niagáry takou rýchlosťou, že som nestíhala klipkať viečkami, aby som aspoň videla cez pot to dieťa. Pohotový Eke berie mokrý uterák a celú operáciu mi otiera pot, ktorým by som inak konštantne kontaminovala sterilnú ranu pacienta.

Operácie idú perfektne. Všeobecne, odkedy som prišla do Sudánu, nebol deň, kedy by som sa z chuti a plného brucha poriadne nezasmiala. Dr. Enoch nedal pokoj a na jeho trefných vtipoch sme sa všetci smiali ešte aj počas operácií.
Veselú atmosféru prerušil Dr. Livingston, anesteziológ, ktorý sa počas rozbehnutej operácie pýta :
- Uspal som toho pacienta s pruhom v triesle však ?
Nadvihla som spotené obočie tak o 5 centimetrov a vystreštila oči na Livingstona :
- Toto je 8 ročný chlapec so zápalom slepáku.
Na to sa prekvapený škrabká po hlave :
- Aha, zas mi dodali záznamy iného pacienta? ...

Všetky operácie sa podarili. A v čas. V nadmieru dobrej nálade a bez komplikácií.

Akonáhle operácia skončí, zazvoní sa na obrovský kravský zvonec. Príde sestra a odvedie pacienta na oddelenie. Odvedie doslovne. Žiadny transport na lôžku, s monitorom a viac členným emergency týmom. Pacient sa po operácii zobudí, potľapkáme ho po pleci a následne si sám so svojím vreckom na moč odkráča na oddelenie ľahnúť k ďalším 20tim kolegom, pod svoju moskytiéru.
Následnú opateru majú vo zvyku prebrať vo veľkej miere kmeňoví príslušníci. Je jedno, že pacientova telesná teplota je 34-35C. Považujú za akt dokonalej starostlivosti, keď obstúpení okolo postele simultánne všetci ovievajú kartónmi pacienta. Aj niekoľko dní.

Keď sme pri tej chirurgii, spomeniem ešte zaujímavý prípad. Pred pár dňami nám priviezli 20 ročného chalana so srz na skrz prestrelenou hlavou. Mal pri sebe totiž zbraň, vojaci mu ju kázali položiť na zem, neposlúchol, no a keďže sme v Južnom Sudáne, problém vyriešila guľka kalašníkovu.
Zaujímavý, pretože tento chlapec to prežil. Aj vďaka miestnemu chirurgickému tímu, aj vďaka nepochopiteľnému juhosudánskemu God's blessingu.
Zaujímavý na tomto prípade je aj ďalší priebeh incidentu. Južný Sudán má jedno pravidlo, ktoré od nepamäti platí. Zákon revenge.
Ak zabijete člena kmeňu A, kmeň A zabije hocikoho z kmeňu B. A to sa opakuje dookola, až kým sa nevyvraždí väčšina z nich. Potom zasadnú kmeňoví náčelníci a vyjednávajú, koľko kráv dá jeden druhému na urovanie situácie.
Každopádne, takto dochádza k úmrtiu ľudí, s ktorými incident nemusí vôbec súvisieť, alebo ani nevedia, že sa niečo stalo.
Konkrétne pri tomto prípade súkmeňovci B vytušili, že onedlho príde rad na jedného alebo viacerých z nich (nevedeli ale ani dňa, ani hodiny). Imagine. Takže sa celý kmeň začal postupne dvíhať a opúšťať svoj domov, aby prežili.

A my sme si v nemocnici museli zvyknúť na každodenné návštevy vojenského džípu s 15timi po zuby nábojmi obloženými dvojmetrovými Dinkami, s krvou podliatymi očami a jedným alebo viacerými 

kalašníkovmi prevesenými cez plece. Starostlivo kontrolovali stav poškodeného. Vlastne starostlivo kontrolovali, či ešte žije, alebo či už môže začať revenge. Južný Sudán bejbi.

Aby sme ukončili chirurgickú vsuvku, ponúkam ešte aktuálny prierez našich chirurgických pacientov: prestrelená noha, dohryzené dieťa baboonom, celotelová popálenina z pádu do ohňa pri oslavách miestneho víťaza vrestlingu, uštipnutie hadom, škorpiónom, odhryznutý nos hienou a jedna kuriozitka na záver. Prišla nám zbitá Dinka. Dobili ju bratia, lebo nemala manžela a ostala tehotná. S plačom a bruchom ako balón ich presviedčala, že tehotná nieje. Dobili ju ešte viac. Nakoniec sme na sone zistili a následne tomu chúďatku vybrali 8 kilovú cystu na vaječníku (namiesto bejbi v brušku).

Takže, keď sa Vám nabudúce bude zdať Váš život ťažký, spomeňte si na ľudí v Južnom Sudáne. Nemajú internet, jedia denno denne ryžu s fazuľou, žijú v slamenom dome bez elektriky a pre vodu na pitie chodia do studne vzdialej kilometre. No každý deň sa toľko nasmejeme, že už mesiac žijem konštantne so svalovkou na bruchu.

God bless you all 💙